Genoese | Italian |
---|---|
nuvie basse
[ˈnyːvje ˈbasˑe] |
nuvole basse
|
nuvie fosche
[ˈnyːvje ˈfuske] |
nuvole fosche
|
nuvie grixe
[ˈnyːvje ˈgriːʒe] |
nuvole grigie
|
nuvie neigre
[ˈnyːvje ˈnei̯gre] |
nuvole nere
|
nuvie passaggee
[ˈnyːvje pasˑaˈd͡ʒˑeːe] |
nuvole passeggere
|
nuvie ræe
[ˈnyːvje ˈrɛːe] |
nuvole rade
|
nuvie reusa
[ˈnyːvje ˈrøːza] |
nuvole rosa
|
Genoese | Italian |
---|---|
nuvia de pua
[ˈnyːvja de ˈpyːa] |
nuvola di polvere
|
nuvie à pan
[ˈnyːvj(e) a ˈpaŋ] |
cielo a pecorelle
|
Genoese | Italian |
---|---|
e nuvie creuvan qcs.
[e ˈnyːvje ˈkrøːvaŋ kwarˈkɔːsa] |
le nuvole coprono qcs.
|
e nuvie s’allontañan
[e ˈnyːvje s aluŋˈtaŋˑaŋ] |
le nuvole si allontanano
|
e nuvie s’ammuggian
[e ˈnyːvje s aˈmyd͡ʒaŋ] |
le nuvole si ammucchiano
|
e nuvie s’avvexiñan
[e ˈnyːvje s aveˈʒiŋˑaŋ] |
le nuvole si avvicinano
|
e nuvie s’inspessiscian
[e ˈnyːvje s iŋspeˈsiʃaŋ] |
le nuvole si inspessiscono
|
e nuvie scentan
[e ˈnyːvje ˈʃeŋtaŋ] |
le nuvole scompaiono
|
e nuvie se arvan
[e ˈnyːvje se ˈaːrvaŋ] |
le nuvole si aprono
|
e nuvie se mescian
[e ˈnyːvje se ˈmeʃaŋ] |
le nuvole si muovono
|
Genoese | Italian |
---|---|
scorrî e nuvie
[skuˈrj eː nyːvje] |
fugare le nuvole
|
spassâ via e nuvie
[spaˈsaː ˈviːɛː ˈnuːvje] |
spazzare via le nuvole
|
Genoese | Italian |
---|---|
çê carrrego de nuvie
[ˈseː ˈkaregu de ˈnyːvje] |
cielo carico di nuvole
|
e nuvie pòrtan l’ægua
[e ˈnyːvje ˈpɔːrtaŋ l ˈɛːgwa] |
le nuvole portano la pioggia
|
ëse inguggeito da-e nuvie
[ˈeːse ŋgyˈd͡ʒei̯tu dɛː ˈnyːvje] |
essere avvolto dalle nuvole
|
nuvie de d’ato a-e montagne
[ˈnyːvje de d ˈaːt(w) ɛː muŋˈtaɲˑe] |
nuvole sopra le montagne
|
Genoese | Italian |
---|---|
cazze d’inte nuvie
[ˈkazˑe d iŋte ˈnyːvje] |
cadere dalle nuvole
(= ‘venire improvviamente a sapere di qcs. che non ci si aspettava’)
|
ëse inte nuvie
[ˈeːse ŋte ˈnyːvje] |
avere la testa fra le nuvole
(= ‘essere distratto’)
|
Genoese | ancient Genoese |
---|---|
ëse inte nuvie
|
ti me poæri ben int’re nuvere (1772: DESGEL)
|
nuvie neigre
|
re nuvore un pô neigre, un pô depente / dall’ærco (14,44); se squarza in ære / uña nuvera d’oro (1772: DESGEL)
uña nuvora neigra, chi se và formando per aria de potentissime bastonæ che cioveran sciù e mæ spalle (1781: DESGEL)
|
spassâ via e nuvie
|
spazzà re nuvere d’erró (1588: DESGEL)
|