GEPHRAS / GEPHRAS2
  • Project
  • Team
  • User Guide
  • Dictionary
  • Activities
  • Cooperation partners
  • Bibliography
  • Contact
GEPHRAS / GEPHRAS2
  • Project
  • Team
  • User Guide
  • Dictionary
  • Activities
  • Cooperation partners
  • Bibliography
  • Contact

barba

[ˈbaːrba]

barba (anche ‘ciuffo di peli che cresce sotto il mento di alcuni animali’; ‘filamenti di certi ortaggi’)

N + Adj/AdjP (or Adj + N)

Genoese Italian
barba appissua
[ˈbaːrba (a)piˈsˑyːa]
barba a pizzo
barba arrissâ
[ˈbaːrba (a)riˈsaː]
barba riccia
barba ricciuta
barba riccioluta
barba arruffâ
[ˈbaːrba (a)ryˈfaː]
barba arruffata
barba bionda
[ˈbaːrba ˈbjuŋda]
barba bionda
barba canua
[ˈbaːrba kaˈnyːa]
barba canuta
barba castagna
[ˈbaːrba kasˈtaɲˑa]
barba castana
barba cuâ
[ˈbaːrba ˈkɥaː]
Unna barba cuâ a l’aggiutta à dâ unna boña imprescion de un mæximo a-e gente che se gh’à d’in gio.
barba curata
Una barba curata contribuisce a dare una buona impressione di sé alle persone che si hanno attorno.
barba curta
[ˈbaːrba ˈkyːrta]
M’é delongo piaxuo i òmmi con un pittin de barba curta.
barba corta
Mi sono sempre piaciuti gli uomini con un po’ di barba corta.
barba dua
[ˈbaːrba ˈdyːa]
barba dura
barba finta
[ˈbaːrba ˈfiŋta]
barba finta
barba gianca
[ˈbaːrba ˈd͡ʒaŋka]
barba bianca
barba gianchiña
[ˈbaːrba d͡ʒaŋˈkiŋˑa]
barba candida
barba grixa
[ˈbaːrba ˈgriːʒa]
Ammia, comensa à vegnîte un pittin de barba grixa!
barba grigia
Guarda, comincia a venirti un po’ di barba grigia!
barba liscia
[ˈbaːrba ˈliʃˑa]
barba liscia
barba longa
[ˈbaːrba ˈluŋga]
barba lunga
barba neigra
[ˈbaːrba ˈnei̯gra]
barba nera
barba postissa
[ˈbaːrba pusˈtisˑa]
barba posticcia
barba ræa
[ˈbaːrba ˈrɛːa]
A barba ghe l’ò mai tanto ræa che porriæ anche no stâ à rasâme pe quattro ò çinque giorni sensa ch’a se me vedde.
barba rada
La barba mi cresce così rada che potrei anche non rasarmi per quattro o cinque giorni senza che mi si veda.
barba rasâ
[ˈbaːrba raˈsaː]
barba rasata
barba rossa
[ˈbaːrba ˈrusˑa]
barba rossa
barba rudega
[ˈbaːrba ˈrydega]
O mæ galante o l’à a barba mai tanto rudega che quand’o me baxa in sciâ masca m’â sento frettâ in sciâ cea.
barba vetrina
Il mio ragazzo ha la barba così vetrina che quando mi bacia sulla guancia me la sento sfregare sul viso.
barba rustega
[ˈbaːrba ˈrystega]
barba irta
barba scciassa
[ˈbaːrba ˈʃt͡ʃasˑa]
barba folta e irsuta
barba folta e ispida
barba sciòcca
[ˈbaːrba ˈʃɔkˑa]
barba morbida
barba spampaggiâ
[ˈbaːrba spaŋpaˈd͡ʒaː]
Ma comm’o fa o Giöxe à anâ in gio co-a barba coscì spampaggiâ? O no n’à de vergheugna?
barba disordinata
Ma come fa Giuseppe ad andare in giro con la barba così disordinata? Non ha vergogna?
barba spessa
[ˈbaːrba ˈspesˑa]
barba fitta
barba folta
barba sucida
[ˈbaːrba ˈsyt͡ʃida]
barba sporca
barba sudicia
barba trasandâ
[ˈbaːrba trazaŋˈdaː]
Digghe à teu fræ ch’o se dagghe un pö de recatto! Ma t’æ visto che barba trasandâ ch’o s’é fæto cresce?
barba trasandata
Di’ a tuo fratello di darsi un po’ una sistemata! Hai visto che barba trasandata si è fatto crescere?

N + PrepP

Genoese Italian
barba à ponta
[ˈbaːrbaː ˈpuŋta]
barba a punta
barba a-a cappuçiña
[ˈbaːrba aː kapyˈsiŋˑa]
barba a cappuccino
barba a-a nazareña
[ˈbaːrba aː nazaˈreŋˑa]
barba alla nazarena
barba da crava / do becco
[ˈbaːrba da ˈkraːva / du ˈbekˑu]
barba della capra / del caprone
barba da miscionäio
[ˈbaːrba da miʃuˈnaːju]
barba da missionario
barba de articiòcche / de çioule / do gran
[ˈbaːrba de artiˈt͡ʃɔkˑe / de ˈsjɔu̯le / du ˈgraŋ]
barba dei carciofi / delle cipolle / del grano

N + relative clause

Genoese Italian
barba ch’a pâ de bambaxo / ch’a pâ de coton
[ˈbaːrba k a ˈpaː de baŋˈbaːʒu / de kuˈtuŋ]
barba cotonosa
barba ch’a ponze
[ˈbaːrba k a ˈpuŋze]
barba pungente

N + Prep + N (barba)

Genoese Italian
fî de barba
[ˈfiː de ˈbaːrba]
filo di barba
accenno di barba
lammetta da barba
[laˈmetˑa da ˈbaːrba]
Sta lammetta da barba beseugna che â cange, a l’é vegia e a no taggia squæxi ciù.
lametta da barba
Dovrei cambiare questa lametta da barba, è vecchia e non taglia quasi più.
loçion pe-a barba
[luˈsjuŋ paː ˈbaːrba]
lozione da barba
ombra de barba
[ˈuŋbra de ˈbaːrba]
ombra di barba
pei da barba
[ˈpei̯ da ˈbaːrba]
Ti t’æ dæto conto che i pei da barba te comensan à piggiâ o gianchin?
peli della barba
Ti sei accorto che i peli della barba stanno cominciando a diventarti bianchi?
pennello da barba
[peˈnˑelˑu da ˈbaːrba]
O pennello da barba a-a giornâ d'ancheu o ven tegnuo pe un stromento un pittin antiquou pe mettise a scciumma in sciâ caa, avanti de arrasâse.
pennello da barba
Il pennello da barba viene attualmente considerato uno strumento un po’ antiquato per applicare la schiuma sul viso prima di radersi.
savon da barba
[saˈvuŋ da ˈbaːrba]
sapone da barba
scciumma da barba
[ˈʃt͡ʃymˑa ˈbaːrba]
A Sandra pe levâse i pei da-e gambe a deuvia de longo a scciumma da barba de seu maio.
Poæ, n’emmo ancon da scciumma da barba ò beseugna che â cattemmo?
schiuma da barba
Sandra per depilarsi le gambe usa sempre la schiuma da barba di suo marito.
Pa’, schiuma da barba ne abbiamo ancora o va comprata?

N (Subj) + V (or V + N (predicative complement of the subject))

Genoese Italian
a barba a cresce (à qcn.)
[a ˈbaːrbaː ˈkreʃ(e) a kwarkeˈdyŋ]
la barba cresce (a qcn.)
a barba a l’asconde qcs.
[a ˈbaːrbaː l ˈaskuŋde kwarˈkɔːsa]
la barba nasconde qcs.
a barba a l’incornixa qcs.
[a ˈbaːrbaː l iŋkurˈniːʒa kwarˈkɔːsa]
la barba incornicia qcs.
a barba a nasce (à qcn.)
[a ˈbaːrbaː ˈnaʃˑ(e) a kwarkeˈdyŋ]
la barba nasce (a qcn.)
a barba a sciòrte (à qcn.)
[a ˈbaːrbaː ˈʃɔːrt(e) a kwarkeˈdyŋ]
Mæ figgio o l’é tutto pin d’emoscion perché comensa à sciortîghe quarche pöchettin de barba.
la barba spunta (a qcn.)
Mio figlio è tutto preso dall’emozione perché comincia a spuntargli qualche accenno di barba.
a barba a smangia à qcn.
[a ˈbaːrbaː ˈzmaŋd͡ʒ(a) a kwarkeˈdyŋ]
la barba prude a qcn.
a barba a vëgne (à qcn.)
[a ˈbaːrbaː ˈveːɲ(e) a kwarkeˈdyŋ]
la barba spunta (a qcn.)

V + N (DirObj or its predicative complement)

Genoese Italian
accaressâse a barba, accæsâse a barba [disus.]
[akareˈsaːs aː ˈbaːrba], [akareˈsaːse a ˈbaːrba], [akɛːˈsaːs aː ˈbaːrba], [akɛːˈsaːse a ˈbaːrba]
accarezzarsi la barba
aggiustâse a barba
[ad͡ʒysˈtaːs aː ˈbaːrba], [ad͡ʒysˈtaːse a ˈbaːrba]
sistemarsi la barba
allisciâse a barba, lisciâse a barba
[aliˈʃaːs aː ˈbaːrba], [aliˈʃaːse a ˈbaːrba], [liˈʃaːs aː ˈbaːrba], [liˈʃaːse a ˈbaːrba]
lisciarsi la barba
arreî a barba à qcn.
[areˈiː a ˈbaːrbaː kwarkeˈdyŋ]
sfoltire la barba a qcn.
arreîse a barba
[areˈiːs aː ˈbaːrbaː kwarkeˈdyŋ], [areˈiːse a ˈbaːrbaː kwarkeˈdyŋ]
sfoltirsi la barba
ascurtî a barba à qcn.
[askyrˈtiː a ˈbaːrbaː kwarkeˈdyŋ], [askyrˈtj aː ˈbaːrbaː kwarkeˈdyŋ]
accorciare la barba a qcn.
spuntare la barba a qcn.
ascurtîse a barba
[askyrˈtiːs aː ˈbaːrba], [askyrˈtiːse a ˈbaːrba]
accorciarsi la barba
spuntarsi la barba
fâ a barba à qcn.
[ˈfaː a ˈbaːrbaː kwarkeˈdyŋ]
fare la barba a qcn.
fâse a barba
[ˈfaːs aː ˈbaːrbaː], [ˈfaːse a ˈbaːrbaː]
farsi la barba
grattâse a barba
[graˈtaːs aː ˈbaːrbaː], [graˈtaːse a ˈbaːrbaː]
grattarsi la barba
insavonâ a barba à qcn.
[iŋsavuˈnaːs aː ˈbaːrba], [iŋsavuˈnaːse a ˈbaːrba]
insaponare la barba a qcn.
insavonâse a barba
[iŋsavuˈnaːs aːˈbaːrba], [iŋsavuˈnaːse aˈbaːrba]
insaponarsi la barba
pëtenâ a barba à qcn.
[peːteˈnaː a ˈbaːrbaː kwarkeˈdyŋ]
pettinare la barba a qcn.
pëtenâse a barba
[peːteˈnaːs aː ˈbaːrbaː], [peːteˈnaːse a ˈbaːrbaː]
pettinarsi la barba
portâ a barba
[purˈtaː a ˈbaːrba]
Ò comensou à portâ a barba à l’etæ de vint’anni e da aloa no me l’ò maiciù taggiâ.
portare la barba
Ho cominciato a portare la barba quando avevo vent’anni e da allora non me la sono mai tagliata.
rasâ a barba à qcn.
[raˈsaː a ˈbaːrbaː kwarkeˈdyŋ]
radere la barba a qcn.
rasâse a barba
[raˈsaːs aː ˈbaːrbaː], [raˈsaːse a ˈbaːrbaː]
radersi la barba
taggiâ a barba à qcn.
[taˈd͡ʒaː a ˈbaːrbaː kwarkeˈdyŋ]
tagliare la barba a qcn.
taggiâse a barba
[taˈd͡ʒaːs aː ˈbaːrbaː], [taˈd͡ʒaːse a ˈbaːrbaː]
tagliarsi la barba

Further structures

Genoese Italian
a barba a dà fastidio à qcn. ò qcs.
[a ˈbaːrbaː ˈda fasˈtidˑj(u) a kwarkeˈdyŋ ɔ kwarˈkɔːsa]
A barba coscì longa a comensa à dâme un pö de fastidio. Fòscia beseugna che m’â tagge un pittin.
la barba irrita qcn. o qcs.
la barba dà fastidio a qcn. o qcs.
La barba così lunga comincia a darmi leggermente fastidio. Forse dovrei tagliarmela un pochino.
a barba a stà d’in gio à qcs.
[a ˈbaːrbaː ˈsta d iŋ ˈd͡ʒiː(u) a kwarkeˈdyŋ]
la barba contorna qcs.
barba cô do rammo
[ˈbaːrba ˈkuː du ˈramˑu]
barba ramata
barba sâ e peivie
[ˈbaːrba ˈsaː e ˈpei̯vje]
barba sale e pepe
barba brizzolata
fâse ascurtî a barba
[ˈfaːs(e) askyˈrtiː a ˈbaːrba], [ˈfaːs(e) askyˈrtj aː ˈbaːrba]
farsi accorciare la barba
fâse cresce a barba
[ˈfaːse ˈkreʃˑ aː ˈbaːrba], [ˈfaːse ˈkreʃˑe a ˈbaːrba]
T’æ fæto ben à fâte cresce a barba: coscì ti stæ ciù ben.
farsi crescere la barba
Hai fatto bene a farti crescere la barba: così stai meglio.

barba as (part of a) Subj or (part of a) predicative complement

Genoese Italian
no ësighe barba d’òmmo che...
[ˈnw eːsige ˈbaːrba d ˈɔmˑu]
non esserci barba di frate che…
non esserci barba di santo che…
non esserci barba di cappuccino che...
(= ‘non esserci nessuno che possa risolvere una determinata situazione’)

barba as (part of a) DirObj (including subordinate clauses)

Genoese Italian
avei tanto de barba [fam.]
[aˈvei̯ ˈtaŋtu de ˈbaːrba]
Sta barselletta a l’à za tanto de barba, à chi ti veu ch’a fasse rie?
essere vecchio come il cucco [fam.; rif. a cosa che si racconta]
(= ‘essere stranoto’)
Questa barzelletta è vecchia come il cucco, a chi vuoi che faccia ridere?
fâ a barba à qcn.
[ˈfaː a ˈbaːrbaː kwarkeˈdyŋ]
mangiare in testa a qcn.
(= ‘essere più abile, capace o colto di qcn.’)
fâ vegnî a barba
[ˈfaː veˈɲ aː ˈbaːrba]
Sto cine o fa vegnî a barba. Mi me ne vaggo.
essere una barba
far venire la barba
far crescere la barba
essere una noia mortale
Questo film è una noia mortale. Io me ne vado.

barba as part of further idioms

Genoese Italian
servî qcn. de barba e de perrucca
[sɛrˈviː kwarkeˈdyŋ de ˈbaːrb(a) e de peˈrykˑa]
servire qcn. di barba e capelli
conciare qcn. per le feste
(= ‘sistemare qcn. come merita, compiendo un’azione a suo danno’)

Historical phrasemes found in DESGEL

Genoese ancient Genoese
barba canua
perche vennan grasse e drue / sott’re barbe za canue / re fantinne e mariè (s. XVI: DESGEL)
barba gianca
co ra sò barba gianca (I m. s. XIV: DESGEL)
barba longa
um monto nober vejardo cum unna barba longa (I m. s. XIV: DESGEL)
barba neigra
un ommo chi hà uña barba neigra, (1771: DESGEL)
fâ a barba à qcn.
fà ra barba à un reguxeo senza guastaghe re masche (1666: DESGEL);
me favan ra barba con un ferro affogao (1771: DESGEL)
no ësighe barba d’òmmo che…
nè barba d’ommo vè porræ’ contà / re mennazze strappazzi e crudertæ’ (1747: DESGEL)
pei da barba
e sì non han ancora peì de barba (1755: DESGEL)
«Servî qcn. de barba e de perrucca».

[ZE] L’esprescion idiomatica a l’é rappresentâ da unna persoña da l’äia maligna ch’o scistemma di candiöti de dinamite into mezo de unna barba e unna perrucca postisse, da mette in sciâ cea de unna tersa persoña: de de chì l’idea de compî unn’açion a-o danno di atri, pe commun comme refæta o comme reaçion a-o comportamento de sti urtimi.

[IT] L’espressione idiomatica, dal significato di ‘conciare qcn. per le feste’, è rappresentata da una persona che, con fare maligno, sistema dei candelotti di dinamite fra una barba e una parrucca finta, verosimilmente da affibbiare a una terza persona: da qui il concetto di compiere un’azione a danno di terzi, in genere come rivalsa personale o come gesto di reazione al discutibile comportamento altrui.

[EN] The idiomatic expression, that means ‘to sort someone out’ (that is, ‘to take revenge on someone’ or ‘to behave as badly as someone deserves’), is represented by a wicked person who places some sticks of dynamite between a false beard (barba) and wig (perrucca), presumably intended to be put on the face of a third person: this is the origin of the concept of harming a third party for personal revenge as a reaction to the questionable behaviour of others.

[DE] Diese idiomatische Redewendung, die ‚jmd. zusammenhauen‘ bedeutet, wird von einer bösartigen Person, die Dynamitstangen zwischen einem falschen Bart und einer falschen Perücke platziert, vermutlich um diese einer dritten Person zu geben: daher kommt das Konzept der zum Schaden Dritter ausgeführten Handlung, die als persönliche Rache oder Reaktion auf fragwürdiges Verhalten anderer anzusehen ist.
© Autelli, Erica / Lusito, Stefano / Konecny, Christine / Toso, Fiorenzo (2018-2021, A-C): With linguistic support by Alessandro Guasoni and drawings by Matteo Merli.
© Autelli, Erica / Konecny, Christine / Guasoni, Alessandro / Imperiale, Riccardo / Lusito, Stefano / Toso, Fiorenzo (2020-2025, D-Z): With drawings by Matteo Merli.
This work is licensed under CC BY-NC-ND 4.0
Login