GEPHRAS / GEPHRAS2
  • Project
  • Team
  • User Guide
  • Dictionary
  • Activities
  • Cooperation partners
  • Bibliography
  • Contact
GEPHRAS / GEPHRAS2
  • Project
  • Team
  • User Guide
  • Dictionary
  • Activities
  • Cooperation partners
  • Bibliography
  • Contact

moggê

[muˈd͡ʒeː]

moglie

N + Adj/AdjP (or Adj + N)

Genoese Italian
boña moggê
[ˈbuŋˑa muˈd͡ʒeː]
buona moglie
moggê affettosa
[muˈd͡ʒeː afeˈtuːza]
moglie affettuosa
moggê ascidiosa
[muˈd͡ʒeː aʃiˈdjuːza]
Se avesse mi unna moggê ascidiosa comme o Loensin â lasciæ sensa manco pensâghe.
moglie noiosa
moglie fastidiosa
Se avessi io una moglie fastidiosa come quella di Lorenzo la lascerei senza nemmeno pensarci.
moggê becca [coll.]
[muˈd͡ʒeː ˈbekˑa]
moglie cornuta [coll.]
moggê giosa
[muˈd͡ʒeː ˈd͡ʒuːza]
moglie gelosa
moggê innamoâ
[muˈd͡ʒeː inaˈmwaː]
moglie innamorata
moggê irremprenscibile
[muˈd͡ʒeː irepreŋˈʃibile]
moglie irreprensibile
moggê piña de premmue
[muˈd͡ʒeː ˈpiŋˑa de preˈmyːe]
Comme me saieiva cao aveighe mi unna moggê piña de premue comme a teu!
moglie premurosa
Come piacerebbe anche a me avere una moglie così premurosa come la tua!
primma moggê
[ˈprimˑa muˈd͡ʒeː]
O Genio o s’é separou da-a primma moggê dòppo solo un anno de maiezzo.
prima moglie
Eugenio si è separato dalla prima moglie dopo solo un anno di matrimonio.
segonda moggê
[seˈguŋda muˈd͡ʒeː]
seconda moglie

N (Subj) + V (or V + N (predicative complement of the subject))

Genoese Italian
a moggê a mantëgne qcn.
[a muˈd͡ʒeː a maŋˈteːɲe kwarkeˈdyŋ]
O Xavëio o se tëgne pe un gran òmmo, ma o se fa mantegnî da-a moggê.
la moglie mantiene qcn. ( = ‘la moglie paga tutto anche per il marito’)
Saverio si crede un grande uomo, ma si fa mantenere dalla moglie.
a moggê a tradisce qcn.
[a muˈd͡ʒeː a traˈdiʃˑe kwarkeˈdyŋ]
la moglie tradisce qcn.

V + N (DirObj or its predicative complement)

Genoese Italian
abbandonâ a moggê
[abaŋduˈnaː a muˈd͡ʒeː]
Quello desgraçiou do Carmelo o l’à abbandonou a moggê e i figgeu pe scappâ con unn’atra dònna ciù zoena che lê.
abbandonare la moglie
Quel disgraziato di Carmelo ha abbandonato moglie e figli per scappare con una donna più giovane di lui.
acciantâ a moggê, ciantâ a mogge [fam.]
[at͡ʃaŋˈtaː a muˈd͡ʒeː], [t͡ʃaŋˈtaː a muˈd͡ʒeː]
piantare la moglie [fam.]
attrovâ moggê, trovâ moggê
[atruˈvaː muˈd͡ʒeː], [truˈvaː muˈd͡ʒeː]
trovare moglie
çercâ moggê
[sɛrˈkaː muˈd͡ʒeː]
cercare moglie
lasciâ a moggê
[laˈʃaː (a) muˈd͡ʒeː]
lasciare la moglie
mantegnî a moggê
[maŋteˈɲ(j) aː muˈd͡ʒeː]
mantenere la moglie
perde a moggê
[ˈpɛːrd(e) a(ː) muˈd͡ʒeː]
Mæ fræ o l’à perso a moggê l’anno passou e o l’é ancon co-o desmuo.
perdere la moglie
Mio fratello l’anno scorso ha perso la moglie ed è ancora in lutto.
piggiâ moggê
[piˈd͡ʒaː muˈd͡ʒeː]
prendere moglie
repiggiâ moggê
[repiˈd͡ʒaː muˈd͡ʒeː]
Dòppo ëse arrestou divorçiou pe trei anni, o Doardo o l’à repiggiou moggê.
riprendere moglie
Dopo tre anni di divorzio, Edoardo ha ripreso moglie.
spionezzâ a moggê
[spjuneˈzaː (a) muˈd͡ʒeː]
spiare la moglie
tradî a moggê
[traˈdj aː muˈd͡ʒeː]
tradire la moglie

V + N (IndirObj or its predicative complement, or else agent complement)

Genoese Italian
dâ qcn. pe moggê à qcn.
[ˈdaː kwarkeˈdyŋ pe muˈd͡ʒeː a kwarkeˈdyŋ]
dare qcn. in moglie a qcn.
divorçiâ da-a moggê
[divurˈsjaː daː muˈd͡ʒeː]
divorziare dalla moglie
domandâ qcn. pe moggê
[dumaŋˈdaː kwarkeˈdyŋ pe muˈd͡ʒeː]
chiedere qcn. in moglie
piggiâ qcn. pe moggê
[piˈd͡ʒaː kwarkeˈdyŋ pe muˈd͡ʒeː]
prendere qcn. in moglie
rattellâse co-a moggê
[rateˈlaːse kwaː muˈd͡ʒeː]
Squæxi tutti i giorni sent o vexin do cian de d’ato ch’o se rattella co-a moggê.
litigare con la moglie
Quasi ogni giorno sento il vicino del piano di sopra che litiga con la moglie.
scappâ co-a moggê de qcn.
[skaˈpaː kwaː muˈd͡ʒeː de kwarkeˈdyŋ]
scappare con la moglie di qcn.
separâse da-a moggê
[sepaˈraːse daː muˈd͡ʒeː]
separarsi dalla moglie

Further structures

Genoese Italian
diciarâ qcn. maio e moggê
[dit͡ʃaˈra kwarkeˈdyŋ ˈmai̯u e muˈd͡ʒeː]
dichiarare qcn. marito e moglie
ëse maio e moggê
[ˈeːse ˈmai̯u e muˈd͡ʒeː]
essere marito e moglie
fâ paxe co-a moggê
[ˈfaː ˈpaːʒe kwaː muˈd͡ʒeː]
Ti sæ miga se in sciâ fin o Lusciandro o l’agge fæto paxe co-a moggê?
far pace con la moglie
Sai per caso se poi Alessandro abbia fatto pace con la moglie?
lasciâse piggiâ o berrettin da-a moggê [fam.]
[laˈʃaːse piˈd͡ʒɔu̯ bereˈtiŋ daː muˈd͡ʒeː]
essere sottomesso alla moglie
moggê modello
[muˈd͡ʒeː muˈdelˑu]
moglie modello
òmmo tutto moggê
[ˈɔmˑu ˈtytˑu muˈd͡ʒeː]
uomo completamente dedito alla moglie
trattâ mâ a moggê
[traˈtaː ˈmaː (a) muˈd͡ʒeː]
Gia a voxe che o Bastian o tratte mâ seu moggê.
trattare male la moglie
Gira voce che Sebastiano maltratti sua moglie.
vegnî maio e moggê
[veˈɲiː ˈmaiˑ(w) e muˈd͡ʒeː]
diventare marito e moglie
voei ben a-a moggê
[ˈvwei̯ ˈbeŋ aː muˈd͡ʒeː]
volere bene alla moglie

moggê as part of further idioms

Genoese Italian
voei a botte piña e a moggê imbriæga
[ˈvwei̯ a ˈbutˑe ˈpiŋˑ(a) e a muˈd͡ʒe ŋˈbrjɛːga]
O Pasquin o vorrieiva reçeive un aument oe mettise in aspettativa pe un anno, ma no se peu voei a botte piña e a moggê imbriæga.
voler avere la botte piena e la moglie ubriaca
(= ‘voler godere di due vantaggi difficilmente conciliabili fra loro’)
Pasquale vorrebbe ricevere un aumento e mettersi in aspettativa per un anno, ma non si può avere la botte piena e la moglie ubriaca.
«lasciâse piggiâ o berrettin da-a moggê»

[ZE] Lasciâse piggiâ o berrettin da-a moggê o vëgne reiso da unna moggê che a-a lettia a piggia o berrettin do maio. Pe indicâ anche o scignificato frasiològico da combinaçion, se vedde che o maio o l'é sotto misso a-a moggê, apreuvo che lê a l'é dominante e a fa do maio quello ch'a veu (a ghe mette fiña o pê addòsso, tanto che lê o l'é desconsolou e in zenogge).

[IT] lasciâse piggiâ o berrettin da-a moggê viene reso da una moglie che prende letteralmente il cappellino del marito. Per indicare anche il significato fraseologico della combinazione, si vede che il marito è sottomesso alla moglie in quanto lei è dominante e fa di lui quello che vuole (gli mette anche un piede sopra, mentre lui è sconsolato e in ginocchio).

[EN] “Lasciâse piggiâ o berrettin da-a moggê” is a saying said of women who literally take their husband’s hat. To also show the phraseological meaning of the combination, the drawing shows a submissive husband whose wife is dominant and does as she pleases with him (she also has a foot on his back while he is miserable and on his knees).

[DE] Der hier thematisierte Ausdruck wird anhand einer Ehefrau veranschaulicht, die (gemäß der wörtlichen Bedeutung der Wendung) ihrem Ehemann den Hut wegnimmt. Um auch die phraseologische Bedeutung der Wortverbindung wiederzugeben, wird der Ehemann als unterwürfig dargestellt: Seine Frau macht mit ihm, was sie will, und tut sogar ihren Fuß auf seinen Rücken, während er trostlos vor ihr niederkniet.
© Autelli, Erica / Lusito, Stefano / Konecny, Christine / Toso, Fiorenzo (2018-2021, A-C): With linguistic support by Alessandro Guasoni and drawings by Matteo Merli.
© Autelli, Erica / Konecny, Christine / Guasoni, Alessandro / Imperiale, Riccardo / Lusito, Stefano / Toso, Fiorenzo (2020-2025, D-Z): With drawings by Matteo Merli.
This work is licensed under CC BY-NC-ND 4.0
Login