GEPHRAS / GEPHRAS2
  • Project
  • Team
  • User Guide
  • Dictionary
  • Activities
  • Cooperation partners
  • Bibliography
  • Contact
GEPHRAS / GEPHRAS2
  • Project
  • Team
  • User Guide
  • Dictionary
  • Activities
  • Cooperation partners
  • Bibliography
  • Contact

öo

[ˈɔːu]

oro

N + Adj/AdjP (or Adj + N)

Genoese Italian
öo basso
[ˈɔːu ˈbasˑu]
oro basso
öo doublé
[ˈɔːu duˈble]
similoro
öo fäso
[ˈɔːu ˈfaːsu]
Sciben ch’a fa bello vedde, a cornixe de sto quaddro a l’é d’öo fäso.
similoro
oro falso
Anche se ha un bell’aspetto, la cornice di questo quadro è d’oro falso.
öo fin
[ˈɔːu ˈfiŋ]
oro fino
öo fiou
[ˈɔːu ˈfjɔu̯]
oro filato
öo giano
[ˈɔːu ˈd͡ʒaːnu]
oro giallo
öo grixo
[ˈɔːu ˈgriːʒu]
L’öo grixo o se compoñe pe-a ciù parte d’öo puo, ma o contëgne in azzonta de l’argento, do rammo e do palladio.
oro grigio
L’oro grigio è composto in gran parte da oro puro ma contiene in più dell'argento, del rame e del palladio.
öo massiscio
[ˈɔːu maˈsiʃˑu]
oro massiccio
öo puo
[ˈɔːu ˈpyːu]
L’öo puo o l’é solo che quello de vintiquattro caratti.
oro puro
Per oro puro si intende solo quello a ventiquattro carati.
öo rosso
[ˈɔːu ˈrusˑu]
oro rosso
(= ‘lega di oro e rame’)
öo secchin
[ˈɔːu seˈkiŋ]
oro zecchino

N + PrepP

Genoese Italian
öo de secchin
[ˈɔːu de seˈkiŋ]
oro zecchino
öo in feuggia
[ˈɔːw iŋ ˈfød͡ʒˑa]
oro in lamine

N + Prep + N (öo)

Genoese Italian
anello / brassallo / collaña / pendalòcco / pendin d’öo
[aˈnelˑu / braˈsalˑu / kuˈlaŋˑa / peŋdaˈlɔkˑu / peŋˈdiŋ d ˈɔːu]
Tra e cöse stæte arröbæ gh’é ascì un brassallo e unna collaña d’öo.
anello / bracciale/ collana / pendaglio / orecchini d’oro
Tra la refurtiva si trovano anche un bracciale e una collana d’oro.
ciappa d’öo
[ˈt͡ʃapˑa d ˈɔːu]
placca d’oro
cô de l’öo
[ˈkuː de l ˈɔːu]
color oro
duttilitæ de l’öo
[dytiliˈtɛ de l ˈɔːu]
duttilità dell’oro
etæ de l’öo
[eˈtɛː de l ˈɔːu]
età dell’oro
libbro d’öo
[ˈlibˑru d ˈɔːu]
libro d’oro
(= ‘registro delle famiglie nobili delle repubbliche di Genova e Venezia’)
lingòtto d’öo
[liŋˈgɔtˑu d ˈɔːu]
lingotto d’oro
medaggia d’öo
[meˈdad͡ʒˑa d ˈɔːu]
Chi arriva primmo a-o torneo de neuo o riçevià unna medagia d’öo.
medaglia d’oro
Chi arriverà primo al torneo di nuoto si aggiudicherà una medaglia d’oro.
posate d’öo
[puˈzaːte d ˈɔːu]
Ste posate d’öo appartegnivan a-o mæ corredo o maiezzo.
posate d’oro
Queste posate d’oro appartenevano al mio corredo di matrimonio.
povie d’öo
[ˈpuːvje d ˈɔːu]
polvere d’oro
releuio d’öo
[reˈløːju d ˈɔːu]
Sto releuio d’öo o l’é un regallo de mæ poæ de quand’ò fæto a crexima.
orologio d’oro
Questo orologio d’oro è un regalo da parte di mio padre per la cresima.

V + N (DirObj or its predicative complement)

Genoese Italian
çercâ l’öo
[sɛrˈkaː l ˈɔːu]
cercare l’oro
coâ l’öo
[ˈkwaː l ˈɔːu]
colare l’oro
deslenguâ l’öo
[dezleŋˈgwaː l ˈɔːu]
fondere l’oro
estrae l’öo
[esˈtraːe l ˈɔːu]
estrarre l’oro
travaggiâ l’öo
[travaˈd͡ʒaː l ˈɔːu]
lavorare l’oro

Further structures

Genoese Italian
conquistâ unna medaggia d’öo
[kuŋkwisˈtaː na meˈdad͡ʒˑa d ˈɔːu]
conquistare una medaglia d’oro
aggiudicarsi una medaglia d’oro
fâ piggiâ o cô d’öo à qcs.
[ˈfaː piˈd͡ʒˑaː u ˈkuː d ˈɔːu a kwarˈkɔːsa], [ˈfaː piˈd͡ʒˑɔu̯ː ˈkuː d ˈɔːu a kwarˈkɔːsa]
far rosolare qcs. [rif. a cibo]

N + Adj/AdjP (or Adj + N)

Genoese Italian
öo rotto
[ˈɔːu ˈrutˑu]
denaro contanto

öo as (part of an) IndirObj (including subordinate clauses)

Genoese Italian
ëse inte l’öo fin a-i euggi
[ˈeːse ŋte l ˈɔːu fiŋ ai̯ ˈød͡ʒˑu]
A famiggia da Melia a l’é inte l’öo fin a-i euggi, sciben che à lê no gh’é cao reconoscilo.
nuotare nell’oro
(= ‘essere estemamente ricco’)
La famiglia di Amelia nuota nell’oro, seppur lei preferisca non ammetterlo.
fâse d’öo
[ˈfaːse d ˈɔːu]
guadagnare oro a palate
(= ‘guadagnare un’enorme quantità di denaro’)

öo as part of further idioms

Genoese Italian
etæ de l’öo de qcs.
[eˈtɛː de l ˈɔːu de kwarˈkɔːsa]
età dell’oro di qcs.
(= ‘epoca migliore o di splendore di qcs.’)

öo as part of communicative phrasemes

Genoese Italian
ëse giusto comme l’öo
[ˈeːse ˈd͡ʒyːstu ˈkumˑe l ˈɔːu]
essere integerrimo
«ëse giusto comme l’öo»

[ZE] O frasiologiximo comparativo zeneise “ëse giusto comme l’öo” o l’indica che unna persoña onesta a l’é a-a lettia “corretta comme l’öo”, pe-a quæ raxon un lingòtto d’öo personalizzou e unna persoña scincera con a man in sciô peto vëgnan disegnæ con un scimbolo pægio che tëgnan in man, e tutti doî an unn’oureola pe indicâ a seu onestæ.

[IT] Il fraseologismo comparativo genovese „ëse giusto comme l’öo“ indica che una persona onesta è letteralmente ‚corretta come l’oro‘, per cui un lingotto d’oro personalizzato e una persona sincera con la mano sul petto vengono disegnati con un simbolo di uguale che tengono in mano, ed entrambi hanno un’aureola per indicare la loro onestà.

[EN] The Genoese comparative phrase ‘ëse giusto comme l'öo’ means that an honest person is literally “as righteous as gold”. A personified ingot of gold and a sincere person with their hand on their chest are depicted holding hands with an equals sign between them, and both have a halo to indicate their honesty.

[DE] Der genuesische Vergleichsausdruck „ëse giusto comme l’öo“ bedeutet, dass eine ehrliche Person buchstäblich „so gerecht wie Gold“ ist. Daher werden ein personifizierter Goldbarren und eine aufrichtige Person mit der Hand auf der Brust händehaltend mit einem Gleichheitszeichen zwischen ihnen dargestellt, und beide haben einen Heiligenschein, der ihre Ehrlichkeit symbolisiert.
© Autelli, Erica / Konecny, Christine / Guasoni, Alessandro / Imperiale, Riccardo / Lusito, Stefano / Toso, Fiorenzo (2020-2025, D-Z): With drawings by Matteo Merli.
This work is licensed under CC BY-NC-ND 4.0
Login