GEPHRAS / GEPHRAS2
  • Project
  • Team
  • User Guide
  • Dictionary
  • Activities
  • Cooperation partners
  • Bibliography
  • Contact
GEPHRAS / GEPHRAS2
  • Project
  • Team
  • User Guide
  • Dictionary
  • Activities
  • Cooperation partners
  • Bibliography
  • Contact

moggê

[muˈd͡ʒeː]

moglie

N + Adj/AdjP (or Adj + N)

Genoese Italian
boña moggê
[ˈbuŋˑa muˈd͡ʒeː]
buona moglie
moggê affettosa
[muˈd͡ʒeː afeˈtuːza]
moglie affettuosa
moggê ascidiosa
[muˈd͡ʒeː aʃiˈdjuːza]
Se avesse mi unna moggê ascidiosa comme o Loensin â lasciæ sensa manco pensâghe.
moglie noiosa
moglie fastidiosa
Se avessi io una moglie fastidiosa come quella di Lorenzo la lascerei senza nemmeno pensarci.
moggê becca [coll.]
[muˈd͡ʒeː ˈbekˑa]
moglie cornuta [coll.]
moggê giosa
[muˈd͡ʒeː ˈd͡ʒuːza]
moglie gelosa
moggê innamoâ
[muˈd͡ʒeː inaˈmwaː]
moglie innamorata
moggê irremprenscibile
[muˈd͡ʒeː irepreŋˈʃibile]
moglie irreprensibile
moggê piña de premmue
[muˈd͡ʒeː ˈpiŋˑa de preˈmyːe]
Comme me saieiva cao aveighe mi unna moggê piña de premue comme a teu!
moglie premurosa
Come piacerebbe anche a me avere una moglie così premurosa come la tua!
primma moggê
[ˈprimˑa muˈd͡ʒeː]
O Genio o s’é separou da-a primma moggê dòppo solo un anno de maiezzo.
prima moglie
Eugenio si è separato dalla prima moglie dopo solo un anno di matrimonio.
segonda moggê
[seˈguŋda muˈd͡ʒeː]
seconda moglie

N (Subj) + V (or V + N (predicative complement of the subject))

Genoese Italian
a moggê a mantëgne qcn.
[a muˈd͡ʒeː a maŋˈteːɲe kwarkeˈdyŋ]
O Xavëio o se tëgne pe un gran òmmo, ma o se fa mantegnî da-a moggê.
la moglie mantiene qcn. ( = ‘la moglie paga tutto anche per il marito’)
Saverio si crede un grande uomo, ma si fa mantenere dalla moglie.
a moggê a tradisce qcn.
[a muˈd͡ʒeː a traˈdiʃˑe kwarkeˈdyŋ]
la moglie tradisce qcn.

V + N (DirObj or its predicative complement)

Genoese Italian
abbandonâ a moggê
[abaŋduˈnaː a muˈd͡ʒeː]
Quello desgraçiou do Carmelo o l’à abbandonou a moggê e i figgeu pe scappâ con unn’atra dònna ciù zoena che lê.
abbandonare la moglie
Quel disgraziato di Carmelo ha abbandonato moglie e figli per scappare con una donna più giovane di lui.
acciantâ a moggê, ciantâ a mogge [fam.]
[at͡ʃaŋˈtaː a muˈd͡ʒeː], [t͡ʃaŋˈtaː a muˈd͡ʒeː]
piantare la moglie [fam.]
attrovâ moggê, trovâ moggê
[atruˈvaː muˈd͡ʒeː], [truˈvaː muˈd͡ʒeː]
trovare moglie
çercâ moggê
[sɛrˈkaː muˈd͡ʒeː]
cercare moglie
lasciâ a moggê
[laˈʃaː (a) muˈd͡ʒeː]
lasciare la moglie
mantegnî a moggê
[maŋteˈɲ(j) aː muˈd͡ʒeː]
mantenere la moglie
perde a moggê
[ˈpɛːrd(e) a(ː) muˈd͡ʒeː]
Mæ fræ o l’à perso a moggê l’anno passou e o l’é ancon co-o desmuo.
perdere la moglie
Mio fratello l’anno scorso ha perso la moglie ed è ancora in lutto.
piggiâ moggê
[piˈd͡ʒaː muˈd͡ʒeː]
prendere moglie
repiggiâ moggê
[repiˈd͡ʒaː muˈd͡ʒeː]
Dòppo ëse arrestou divorçiou pe trei anni, o Doardo o l’à repiggiou moggê.
riprendere moglie
Dopo tre anni di divorzio, Edoardo ha ripreso moglie.
spionezzâ a moggê
[spjuneˈzaː (a) muˈd͡ʒeː]
spiare la moglie
tradî a moggê
[traˈdj aː muˈd͡ʒeː]
tradire la moglie

V + N (IndirObj or its predicative complement, or else agent complement)

Genoese Italian
dâ qcn. pe moggê à qcn.
[ˈdaː kwarkeˈdyŋ pe muˈd͡ʒeː a kwarkeˈdyŋ]
dare qcn. in moglie a qcn.
divorçiâ da-a moggê
[divurˈsjaː daː muˈd͡ʒeː]
divorziare dalla moglie
domandâ qcn. pe moggê
[dumaŋˈdaː kwarkeˈdyŋ pe muˈd͡ʒeː]
chiedere qcn. in moglie
piggiâ qcn. pe moggê
[piˈd͡ʒaː kwarkeˈdyŋ pe muˈd͡ʒeː]
prendere qcn. in moglie
rattellâse co-a moggê
[rateˈlaːse kwaː muˈd͡ʒeː]
Squæxi tutti i giorni sent o vexin do cian de d’ato ch’o se rattella co-a moggê.
litigare con la moglie
Quasi ogni giorno sento il vicino del piano di sopra chelitiga con la moglie.
scappâ co-a moggê de qcn.
[skaˈpaː kwaː muˈd͡ʒeː de kwarkeˈdyŋ]
scappare con la moglie di qcn.
separâse da-a moggê
[sepaˈraːse daː muˈd͡ʒeː]
separarsi dalla moglie

Further structures

Genoese Italian
diciarâ qcn. maio e moggê
[dit͡ʃaˈra kwarkeˈdyŋ ˈmai̯u e muˈd͡ʒeː]
dichiarare qcn. marito e moglie
ëse maio e moggê
[ˈeːse ˈmai̯u e muˈd͡ʒeː]
essere marito e moglie
fâ paxe co-a moggê
[ˈfaː ˈpaːʒe kwaː muˈd͡ʒeː]
Ti sæ miga se in sciâ fin o Lusciandro o l’agge fæto paxe co-a moggê?
far pace con la moglie
Sai per caso se poi Alessandro abbia fatto pace con la moglie?
lasciâse piggiâ o berrettin da-a moggê [fam.]
[laˈʃaːse piˈd͡ʒɔu̯ bereˈtiŋ daː muˈd͡ʒeː]
essere sottomesso alla moglie
moggê modello
[muˈd͡ʒeː muˈdelˑu]
moglie modello
òmmo tutto moggê
[ˈɔmˑu ˈtytˑu muˈd͡ʒeː]
uomo completamente dedito alla moglie
trattâ mâ a moggê
[traˈtaː ˈmaː (a) muˈd͡ʒeː]
Gia a voxe che o Bastian o tratte mâ seu moggê.
trattare male la moglie
Gira voce che Sebastiano maltratti sua moglie.
vegnî maio e moggê
[veˈɲiː ˈmaiˑ(w) e muˈd͡ʒeː]
diventare marito e moglie
voei ben a-a moggê
[ˈvwei̯ ˈbeŋ aː muˈd͡ʒeː]
volere bene alla moglie

moggê as part of further idioms

Genoese Italian
voei a botte piña e a moggê imbriæga
[ˈvwei̯ a ˈbutˑe ˈpiŋˑ(a) e a muˈd͡ʒe ŋˈbrjɛːga]
O Pasquin o vorrieiva reçeive un aument oe mettise in aspettativa pe un anno, ma no se peu voei a botte piña e a moggê.
voler avere la botte piena e la moglie ubriaca
(= ‘voler godere di due vantaggi difficilmente conciliabili fra loro’)
Pasquale vorrebbe ricevere un aumento e mettersi in aspettativa per un anno, ma non si può avere la botte piena e la moglie ubriaca.
lasciâse piggiâ o berrettin da-a moggê
© Autelli, Erica / Lusito, Stefano / Konecny, Christine / Toso, Fiorenzo (2018-2021, A-C): With linguistic support by Alessandro Guasoni and drawings by Matteo Merli.
© Autelli, Erica / Konecny, Christine / Guasoni, Alessandro / Lusito, Stefano / Toso, Fiorenzo (2020-2025, D-Z): With drawings by Matteo Merli.
This work is licensed under CC BY-NC-ND 4.0
Login